O projekte

Fotografia vyvoláva oveľa väčšie spomienkové pocity ako obyčajná optická pamäť. Pri pohľade na fotografiu starú aj niekoľko rokov, sa človeku môže vybaviť konkrétna vôňa, teplota, farba, atmosféra, atď. Adolf Zika, autor knihy One Year Of My Life, ktorá bola inšpiráciou celého nápadu, prišiel osobným výskumom k zaujímavému výsledku, a to, že najideálnejšia a najsilnejšia spomienka vzniká pri pohľade na deväť fotografií, ktoré sú systematicky a kreatívne nafotené v jeden deň za sebou v časových odstupoch závislých na danej situácii. S trochou predstavivosti sa vlastne jedná o najrýchlejší a najkvalitnejší spôsob návratu do minulosti!

Základným stavebným kameňom celého projektu je potom časový úsek jedného týždňa v živote jedinca, žijúceho kdekoľvek na našej planéte. Týždeň, ktorý počíta sedem dní, z ktorých každý má pre nás iný význam, iný farebný nádych, inú vôňu, iný zmysel a inú intenzitu energie. Tento časový úsek je najcharakteristickejším časovým úsekom pre človeka z pohľadu rôznorodosti jeho konania a chovania. Ľudské konanie je chcene, či podvedome k tomuto úseku nastavené, a preto je obrazová reportáž z nej najviac výpovedná.

Každý účastník sa stáva originálnym článkom, nezabudnuteľným spoluautorom celého dokumentárneho cyklu, nekonečnej mozaiky ľudskej originality, gigantickej fotoknižnice ľudstva v 21. storočí.

Dôležitým faktorom je však osobná kreativita jedinca a schopnosť vyjadriť v deviatich fotografiách denne, náplň a obsah dňa. Dať pocítiť cez fotografie, či sa jednalo o deň radostný, veselý, smutný, tragický, či úplne obyčajný.

Každý tvorca jedného týždňa má pri nahrávaní možnosť napísať text v určitej dĺžke pod každý jednotlivý deň. Týmto môže zdôrazniť význam, či vážnosť situácie, či len dokumentačne popísať svoj každodenný život. Texty pod obrázkami dávajú celej veci druhý rozmer a mnohokrát môžu mať veľmi významný charakter. Jedinec tak môže vyslať akúsi správu do celého sveta.

História projektu:

Autorom myšlienky je umelecký fotograf, režisér a producent Adolf Zika, ktorý má za sebou niekoľko veľkých fotografických projektov a celovečerných dokumentárnych filmov. Napriek tomu, že jeho kariéra začala víťazstvom v dokumentárnej súťaži profesionálnych fotografov, tak neskôr ako umelecký fotograf u seba veľmi nerád nosil fotoaparát, rovnako tiež nerád fotografoval ľudí a život okolo seba. Dôvod bol jednoduchý - jednoducho sa hanbil, hanbil sa obťažovať svet okolo seba a vôbec neustále niekomu mávať fotoaparátom pred nosom. Korene celého nápadu potom siahajú do roku 2006, keď Adolf Zika dostal od spoločnosti Leica kompaktný fotoaparát D-Lux 3, aby si na seba vzápätí ušil bič. Druhý deň na to, 6. novembra toho roku, Adolf Zika zahájil jeden z najnáročnejších projektov svojej kariéry. Rozhodol sa, že počas jedného roka nedá fotoaparát dole zo svojho tela. Kompaktný fotoaparát ho sprevádzal 24 hodín denne, vo všetkých životných situáciách. Následne potom celý projekt zavesil na tajnú adresu na internet a sledoval, ako naň budú reagovať jeho priatelia, rodina, či známi. Výsledok spustil lavínu záujmu na oboch stranách a Adolf Zika sa o celú vec začal zaujímať zo psychologicko-sociologického hľadiska. Po skoro troch rokoch v rozhovore so svojím dlhoročným priateľom a excelentným programátorom, Slovákom Radom Korpom prichádza na myšlienku, ktorú spoločne upravujú a modelujú k svojmu obrazu. Z tohto stretnutia neskôr vzniká projekt Week Of Life. Potom, čo niekoľko mesiacov pracujú na vývoji, absolvujú desiatky hodín rozhovorov, diskusií aj vášnivých hádok, stretávajú tretieho do svojej partie, Čecha s argentínskym pasom, ktorý urobil kariéru v Nemecku a dnes trvale žije v USA, Tomáša Löwyho. On bol ten tretí diel, ktorý potom symbolicky dotvoril ucelené logo projektu, ktorý má ambície zmeniť naše povedomie o našej planéte a o nás ľuďoch. Dostaneme realistickú dávku toho, ako žijeme, akí sme a kam mieria naše životy a naše ďalšie kroky. To všetko bez obalu, bez pozlátka, bez skreslenia zdelovacích prostriedkov.

Filozofia prispieť a poslať tým myšlienku ďalej:

V projekte Week Of Life ide o základnú myšlienku prispenia do „svetovej fotoknižnice ľudstva“. O to, aby si pokiaľ možno čo najviac užívateľov a návštevníkov uvedomilo, že pokiaľ sami prispejú, pokiaľ sami vyfotografujú svoj jeden týždeň života, že sa tým stávajú jeho nedeliteľnou súčasťou, že tým vlastne raz a navždy prispievajú do spoločného pokladu, ktorý tu zostane naveky ako odkaz pre ďalšie generácie. Pokiaľ tak jedinec raz vykoná a pošle celú myšlienku ďalej, tak na základe práve trebárs jeho, či jej konkrétneho týždňa si niekto iný na druhej strane zemegule uvedomí niečo, čo mu následne môže zmeniť názor, myslenie, pohľad na vec alebo aj celý prístup k životu.

Projekt WEEK OF LIFE si nekladie za cieľ niekomu kradnúť osobné voľno, drahocenný čas alebo akokoľvek vstupovať do jeho súkromia. Naopak, aj cez internetové médium si ceníme práva na súkromie viac ako ktokoľvek na sieti. Každý sám má možnosť položiť latku svojho súkromia tam, kam chce a my ju budeme rešpektovať. Aj to totiž ukazuje, ako rozdielny pohľad na náš život a na svet môžeme mnohokrát mať. Preto aj človek, ktorý sa úplne nezlučuje s myšlienkou nechať niekoho iného nahliadnuť do svojho osobného života, môže ale prispieť svojimi deviatimi fotografiami denne a to tak, že spôsob akým pojme svoj set, nemusí vôbec znázorňovať konkrétne veci, ľudí, okolnosti. Proste môže len používať farby, pocity vytvorené fotografiou, aké nám fotografia v dnešnej dobe dáva! Na opačnej strane môže oproti nemu stáť trebárs jedinec, ktorý v úprimnom až drsne realistickom fotografickom stvárnení svojho života, vidí očistu, sebareflexiu, či poznanie samého seba. To všetko je jediná cesta k prispeniu do najväčšieho dokumentárneho projektu ľudstva.

Jeden rok môjho života v 3285 fotografiách od Adolfa Ziky